Úroveň symbolov

03.10.2010 15:00

Predtým ako sa rozhodneme akú úroveň alternatívnej/augmentatívnej komunikácie začneme s dieťaťom používať, musíme samozrejme zistiť, na akej úrovni porozumenia symbolov dieťa momentálne je a akú vyššiu úroveň by bolo schopné zvládnuť. K tomu nám poslúžia informácie o jeho schopnostiach porovnávať:

predmet s predmetom - dieťa dokáže priradiť predmety z ľavej strany k rovnakým predmetom vpravo (a preložiť ich tam)

predmet s obrázkom - dieťa dokáže porovnať predmety z ľavej strany s ich zobrazením na pravej strane (a preložiť ich tam)

obrázok s obrázkom - dieťa porovná rovanké obrázky - priadí obrázky zľava k rovnakým obrázkom vpravo.

slovo k obrázkom - dieťa priradí podľa významu slova slovo zľava k obrázku na pravej strane.

Podľa toho, ktorý typ úloh dieťa zvládne, volíme preň symboly na úrovni:

1. Predmetná

2. Obrázková

3. Obrázkovo-slovná

4. Slovná

Všetky uvádzané úrovne symbolov sa používajú na denných plánoch každého dieťaťa - ako symboly jednotlivých činností dňa, ale aj ako prostriedky alternatívnej/augmentatívnej komunikácie, ktoré nosí dieťa pri sebe a vyjadruje nimi svoje potreby.

1. Predmetná

Ako najnižšia úroveň má predmetná komunikácia aj najväčšie obmedzenia. Ku komunikácii využíva skutočné predmety, alebo ich zmenšeniny. Ak chceme dieťa naučiť používať predmety ako prostriedky aktívnej komunikácie, vyzerá nácviková situácia napr. takto: dieťa chceme naučiť, aby ukazovaním na pohár vyjadrovalao svoju žiadosť: Prosím si piť. Na stole pred dieťaťom je prázdny pohár. Dieťaťu dáme príkaz: "UKÁŽ!", (samozrejme za predpokladu, že sme si istí, že dieťa je momentálne smädné), a podľa potreby mu pomôžeme dať prsty do správnej polohy s ukázaním na pohár. Po ukázaní na pohár a nadviazaní očného kontaktu, ihneď nalejeme dieťaťu do tohoto pohára vodu.

Keď dieťa chápe význam symbolu v situácii straovania, skúsime použiť zmenšeninu skutočného pohára. Aby ale bolo vyjadrenie potreby pre dieťa vždy dostupné, znamená to, že musí mať komunikačný symbol vždy pri sebe. Práve v tom spočíva veľké obmedzenie predmetnej úrovne AAK len na potreby s možným predmetným vyjadrením. V každom prípade ale netreba zabúdať, že aj napriek značným obmedeniam, predmetná forma komunikácie umožňuje mnohým neverbálnym autistom vyjadrovať aspoň základné potreby (Prosím si piť, Som hladný, Chcem ísť na WC, Chcem sa venovať svojej stereotypnej činnosti, atď.)

 

2. Obrázková
3. Obrázkovo-slovná úroveň

Obe tieto formy sa v praxi veľmi často zlučujú do jedinej: obrázkovo - slovnej, kartičkovej formy. Nameisto predmetov ako symbolov používaných na predošlej predmetnej úrovni komunikácie, sa dieťa učí používať kartičky - s obrázkam činnosti/predmetu, pod ktorým je veľkým tlačeným písmom napísaný jej význam. Aj napriek tomu, že niektoré deti sa nikdy nenaučia čítať v pravom zmysle slova, po čase môžu byť schopné zapamätať si slovo pod obrázkom globálne, vnímajúc ho ako obraz. Práve v tom spočíva syntéza obrázkovej a obrázkovo-slovnej formy do v praxi využívanej obrázkovo-slovnej fomry.

K tomu, aby sa dieťa mohlo začať učiť používať kartičky, musí byť samozrejme schopné porovnávať skutočný predmet s obrázkom, ktorý ho znázorňuje. Nácviková situácia používania kartičiek ako prostriedkov aktívnej komunikácie je podobná ako pri predmetnej komunikácii, s tým rozdielom, že tu už musíme zdôrazniť súvislosť medzi skutočným predmetom a kartičkou. Rovnako ide vlastne o to, aby dieťa vyjadrovalo svoju potrebu tým, že terapeutovi ukáže, resp. podá kartičku s vyjadrením svojej žiadosti, so súčasným nadviazaním očného kontaktu. Podobne ako pri predmetnej komunikácii aj v tomto prípade to znamená, že by dieťa malo mať pri sebe vždy tie komunikačné kartičky, ktoré v danej situácii môže potrebovať a naopak: nikdy by nemalo mať tie, ktorých významu - žiadosti za daných okolností nemôže byť vyhovené. T.j. po každej žiadosti vyjadrenej zo strany dieťaťa prostredníctvom predmetu alebo kartičky, musí nasledovať vyhovenie, ako pizitívne posilňovanie želanej formy komunikácie.

   

4. Slovná

Slovná úroveň AAK je určená tým deťom, ktré sa naučili čítať. Namiesto syntézy obrázka so slovom, využíva len kartičky so slovným vyjadrením žiadosti a potrieb.

Niektoré nehovoriace autistické deti sú napriek svojej neschopnosti hovoriť schopné písať a dokonca chápať význam písaného slova. Pre ne je určená najvyššia forma AAK.

5. Písaná

Využíva sa najmä ako prostriedok aktívnej komunikácie, teda nie na dennom pláne. Namiesto obrázkových či slovných kartičiek, nosí dieťa pri sebe lístočky vhodnej veľkosti a písaciu potrebu. V momente potreby vyjadriť akúkoľvek žiadosť, túto namiesto ukazovania kartičiek napíše, podá terapeutovi. Úloha je samozrejme značne sťažená tým, že dieťa nemá žiadnu vyzuálnu pomôcku, musí si samé vybaviť slovo - žiadosť, musí ho vedieť napísať. Na druhej strane sa však táto úroveň najviac približuje možnostiam normálnej komunikácie, neobmedzenej na okruh nositeľných predmetov alebo kartičiek, ako aj sociálne prijateľným formám vyjadrovania sa na verejnosti za predpokladu väčšieho porozumenia zo strany nepostihnutého okolia.

 

PaedDr. Andrea Šedibová: ABC Autistickej triedy

Foto: Súkromná ZŠ s MŠ pre žiakov s autizmom Prešov