Základná školaSúkromná spojená škola

Podporné terapie

Snoezelen
Snoezelen (čítaj snuzelen) je jedna z podporných terapeutických foriem práce s deťmi s autizmom. Jej základom je multizmyslová stimulácia klienta v špeciálne upravenom prostredí – v snoezelen miestnosti. Ide o pokojné a bezpečné miesto, v ktorom je dieťaťu ponúkané veľké množstvo zmyslových stimulov. Typickým znakom snoezelen miestnosti je jej vybavenie, ktoré pozostáva zo špecifickej svetelnej techniky, mäkkého nábytku na polohovanie, zrkadiel a ďalších pomôcok vhodných na stimuláciu a rozvoj jednotlivých zmyslov. Pobyt v takejto miestnosti má relaxačný, ale aj terapeutický účinok na klientov a mnohé štúdie potvrdzujú, že sa preukázateľne podieľa aj na zlepšení ich zdravotného stavu.My všetci dnes žijeme v multizmyslovom svete, denne sme vystavení mnohým zmyslovým podnetom, ktoré si už ani neuvedomujeme. Ale práve ľudia so zmyslovým deficitom, hyper či hyposenzitivitou, ktoré sú tak príznačné pre autistov, si vyžadujú špecificky usporiadané prostredie, pretože veľké množstvo a intenzita podnetov ich zahlcuje.

V našom zariadení sme mali zriadenú jednu snoezelen miestnosť, ktorá už však nepostačovala naplniť potreby našich detí a žiakov. Na jar roku 2016 sa nám podarilo získať značný finančný príspevok od spoločnosti C&A, a tak sme sa pustili do rekonštrukcie. V júni toho istého roku sme spustili do prevádzky pôvodnú, bielu miestnosť doplnenú o vodnú posteľ, vibračnú podložku a projektor, ktorý umožňuje projekciu tematických obrazcov na stenu miestnosti. Okrem týchto nových komponentov sa tu nachádza aj vodný valec so zrkadlami a optické vlákna. Otvorili sme ďalšie dve nové snoezelen miestnosti. Jedna je sivá, vybavená najnovšou technikou pre snoezelen – je tu napr. deťmi obľúbený vibračný podsvietený bazén s priehľadnými loptičkami, ktoré vďaka podsvieteniu menia farbu, záves s optickými vláknami v tvare polkruhu, ďalšia vibračná podložka, nasvietená zrkadlová rybka s motorčekom, ktorá sa otáča a vytvára svetelné efekty, nástenná dekorácia pre rozvoj hmatu, jemnej motoriky a koordinácie oko-ruka. Miestnosť je vybavená kvalitným ozvučením prostredníctvom domáceho kina, takže deti môžu relaxovať pri originál snoezelen hudbe.

Tretia, menšia miestnosť je čierna, jej základom je ultrafialové svetlo s množstvom pomôcok, ktoré pod týmto svetlom svietia, a tým sú vizuálne atraktívne. Novinkou je aj bublinkovač s ultrafialovou náplňou, ktorý po zapnutí vyrába mydlové bubliny a tie pod UV svetlom svietia a vytvárajú neopakovateľnú atmosféru. Na polohovanie slúži už spomínaná vodná posteľ, vibračné podložky, hojdačka a dva nové relaxačné vaky.

V každej miestnosti je aj nový koberec, v sivej miestnosti sú na oknách nepriehľadné závesy. K dispozícií máme aj mobilné, prenosné pomôcky, ako napr. plazmová magma lampa, lávová lampa, aromalampa, vonné guľôčky a mnohé ďalšie.

Garantka tohto konceptu pre Slovenskú republiku, p. Renáta Filatová z Ostravy, udelila nášmu zariadeniu aj certifikát Snoezelen miestnosti.

V súčasnosti už máme aj vyškolenú zamestnankyňu, ktorá sa naďalej vzdeláva v tejto oblasti, pretože mať kvalitne vybavenú multizmyslovú miestnosť ešte nestačí. Dôležité je tiež vedieť, ako využiť potenciál tejto miestnosti v prospech a rozvoj našich detí a žiakov.

Spracovala: Beáta Stašková

Zdroj:
https://snoezelen-mse.cz/
FILATOVÁ, R. Snoezelen – MSE. Tlačiareň Kleinwächter, 2014. ISBN 978-80-905419-3-1.


Hipoterapia
Druhy hipoterapie
Hiporehabilitácia – je využívaná v medicíne a je najrozšírenejšou formou hipoterapie. Je to začlenenie vozenia na koni alebo jazdenia, do komplexu opatrení zameraných na minimalizovanie, či odstránenie fyzického alebo mentálneho handicapu.
Liečebno – pedagogické jazdenie – kôň je zaradený ako médium do oblasti pedagogicko – psychologickej, aby sa u klienta vytvorili učebné predpoklady, podporili pozitívne zmeny chovania, odstránili sa alebo zmiernili prejavy niektorých duševných porúch alebo zmyslového deficitu.
Športové jazdenie pre handicapovaných – je založené na aktívnom ovládaní koňa pacientom. Pacient s ohľadom na svoj handicap, sa za použitia špeciálnych pomôcok alebo zmenenej techniky jazdy učí jazdiť na koni, prípadne sa zúčastňuje športových súťaží.

Pôsobenie hipoterapie

Pôsobenie hipoterapie je komplexné:
facilitácia posturoreflexných mechanizmov
normalizácia svalového tonusu
rytmizácia organizmu
koordinácia pohybov
facilitácia senzorickej integrácie
narúšanie patologických stereotypov
zlepšenie rovnováhy
reedukácia reči
zvyšovanie sebadôvery
úprava svalovej dysbalancie
zapájanie autochtónneho svalstva
úprava pohybovej symetrie
mobilizácia kĺbov
zlepšovanie adaptácie
facilitácia tvorby nových motorických programov
zlepšenie emočného vzťahu k cvičeniu
energetické posilnenie pacienta

Kôň v hipoterapii

Hiporehabilitačný pracovník musí vedieť posúdiť mechaniku pohybu koňa, lebo pohyb koňa je základný liečebný a rehabilitačný prostriedok. Pri mechanike pohybu koňa posudzujeme:
pravidelnosť – rytmické striedanie končatín, ak je arytmické – kôň kríva
čistotu chodu – kôň nerozhadzuje alebo nezametá končatinami
priestorovosť – dĺžka kroku
akciu – výška a spôsob zdvíhania končatín
kadenciu – počet krokov za časovú jednotku
kmih – energia pohybu závislá hlavne na odraze zadných končatín a temperamentu koňa
ruch – rýchlosť a tempo chodu
mäkkosť kroku

Základné mechaniky pohybu koňa

Každá končatina pri svojom pohybe prechádza postupne týmito fázami: odraz, pohyb nad zemou, vznos, došľap, nesenie, podopierania a posúvanie. Spôsoby posunovania sa nazývajú chody koňa. Rozlišujú sa tri základné chody koňa:

Krok – je najpomalší a najmenej namáhavý chod koňa. V hipoterapii je krok striedaný s klusom najčastejšie používaný chod. Krok začína zadnou nohou, pokračuje prednou nohou zhodnej strany a nasleduje zadná a potom predná na opačnej strane. Pohyb prebieha odzadu dopredu a prejavuje sa sínusoidným pohybom pri pohľade zhora.ˇ

Chôdza priamo vpred: konský krok podmieňuje anteflexiu a retroflexiu panvy, ale súčasne i skrížené rotaćné pohyby panvy a ramenného pletenca. Na strane pohybu končatín koňa sa rotuje panva mierne smerom ventrálnym a pletenec ramenný smerom dorzálnym.

Chôdza do kruhu: chrbát koňa je mierne ohnutý v tvare kruhu, čo sa na pacientovi prejaví konvexitou chrbtice smerom von z kruhu. To sa využíva pri ovplyvňovaní C-krivky alebo hlavnej krivky pri skoliózach, keď pacienta posadíme konkávitou smerom von z kruhu. Čím je priemer kruhu menší, tým väčšie je ohnutie koňa i chrbtice jazdca. Rameno jazdca na vonkajśej strane kruhu je vyššie a panva nižšie.

Klus – je stredne rýchly chod. V hiporehabilitácii sa využíva zriedka. Najčastejšie sa používa v liečebno výchovnom jazdení a pri jazdení handicapovaných. Pre klus je typický súčasný pohyb diagonálnych končatín v rovnakých fázach pohybu. Protiľahlé dvojice sa striedajú v rovnakých fázach a odraz končatín je taký silný, že telo koňa letí vzduchom a dopadne na opačnú diagonálu.

Cval – je súvislý rad skokov, ktoré sa pravidelne opakujú. Je najrýchlejším a súčasne najnamáhavejším chodom koňa. V hipoterapii sa najmenej využíva.
Výber koňa

Výberu koňa musí byť venovaná veľká pozornosť. Na výbere sa má podieľať hipológ aj hiporehabilitačný pracovník.

Exteriér – podiel kostry koňa a svalstva na celkovej stavbe tela z hľadiska vyváženosti jednotlivých častí medzi sebou. Dôležitá je súmernosť jednotlivých partií, dobré osvalenie a mechanika pohybu.

Charakter – kôň má byť psychicky vyrovnaný, kľudný, uvoľnený, trpezlivý, s chuťou pracovať, bez zlozvykov, neľakajúci sa rôznych podnetov, ľahko ovládateľný.

Ideálny typ koňa pre hipoterapiu je štvorcového rámca, s kratším mäsitým krkom, oblým kohútikom, krátkym pevným a dobre osvaleným chrbtom, so správne tvarovanými lopatkami, končatinami bez deformít, pružnými sponkami (časť nohy nad kopytom) a zdravými a pevnými kopytami.

Najvýhodnejší je však kôň, ktorému dôveruje hipológ a ktorého prijíma pacient.
Vykonávanie hipoterapie

Hipoterapiu vykonáva tím viacerých spolupracovníkov. Spája v sebe dve zložky: medicínska a hipologickú

Medicínsku zložku zabezpečujú: lekár, hiprehabilitačný pracovník a pomocník

Lekár je riadiacou osobnosťou. Indikuje pacientov, určuje ciele na ktoré sa terapia zameriava a spolu hiporehabilitačným pracovníkom navrhuje dlhodobý a krátkodobý rehabilitačný plán. Nemusí byť prítomný pri samotnej hipoterapii, ale veľmi úzko spolupracuje s hiporehabilitačným pracovníkom.

Hiporehabilitačný pracovník zohráva najvyznámnejšiu úlohu, pretože vykonáva samotnú hipoterapiu. Musí absolvovať základný kurz hipoterapie, osvojiť si základy jazdenia a aktívne ovplyvňovať prevádzanie hipoterapie. Navodzuje korektný sed pacienta a podľa potreby ho koriguje, rozhoduje o potrebe polohovania, do cvičebnej jednotky zaraďuje korekčné polohy, trénovanie percepcie alebo senzorickej integrácie. Je zodpovedný za bezpečnosť. Odborne vedie pomocníka.

Pomocník pomáha pri nasadaní a zosadaní pacienta, zabezpečuje ho proti pádu. Musí byť poučený o základoch hipoterapie a jej bezpečného vykonávania.

Hipologickú zložku zabezpečuje hipológ.

Hipológ musí mať kvalifikáciu učiteľa jazdy na koni alebo trénera a taktiež musí absolvovať základný kurz pre hipoterapiu. Jeho úlohou je pripraviť koňa pre hipoterapiu a viesť ho počas jej vykonávania.

Nasadanie a zosadanie

Nasadanie: na koňa sa vždy nasadá z ľavej strany.
Pacienti s ľahším postihnutím sa vyhupnú vytiahnutím za sedlo alebo madlá rukami a zdvihnutím sa ľavou nohou, ktorá je zasunutá v strmeni alebo je podopretá v rukách pomocníka. Pravú nohu prenesie ponad chrbát koňa a mäkko dosadne.

Pacienti s ťažkým postihnutím by mali nasadať zo špeciálnej rampy, na ktorú možno vyjsť s invalidným vozíkom. Z rampy sú prenesení hiporehabilitačným pracovníkom a pomocníkom na koňa, ktorého hipológ musí držať. Ak však nemajú rampu, musia pacienta vyložiť zo zeme.

Zosadanie: robíme v opačnom poradí, ako nasadanie.

Po zosadnutí je vhodné zaradiť pokojovú fázu, aby sa dosiahnuté zlepšenie stabilizovalo bez rušivých momentov. Ideálna je poloha na chrbte pri prehĺbenom bránicovom dýchaní využívajúc uvoľňovacie cviky.
Polohovanie
Polohovanie využívame hlavne pred začatím liečebnej jednotky na uvoľnenie spasticity a kontraktúr. Využívame ju však i počas liečebnej jednotky na stojacom i idúcom koni.
Pozdĺžne polohovanie na chrbte: pacient leží na chrbte koňa s hlavou nad konským zadkom a nohy má v oblasti krku koňa. Pôsobí na uvoľnenie flexorov a adduktorov bedrového kĺbu.
Pozdĺžne polohovanie na bruchu: pacient leží na bruchu s hlavou na krku koňa a s abdukovanými nohami na chrbte koňa. Ruky má spustené po bočných stranách krku.
Priečne polohovanie: pacient leží na bruchu priečne cez koňa, s rukami a hlavou voľne visiacimi na jednej strane konského brucha a s rukami na druhej. Pôsobí na uvoľnenie ramenných pletencov, chrbtového a ischiokrurálneho svalstva.

Korektný sed
Počas liečebnej jednotky sa snažíme dosiahnuť optimu sa blížiaci korektný sed.

Korektný sed je charakterizovaný obkročným sedom, podsadenou panvou, sediac rovnomerne z dvoch tretín na oboch sedacích a z jednej tretiny na lonových kostiach, stiahnutou brušnou stenou, rozloženými ramenami a priloženými lopatkami, voľne spustenými ramenami s neodstávajúcimi lakťami, vzpriameným držaním trupu, brada-krk zvierajú 90° uhol a temeno lebky je najvyšším bodom tela. Päty sú zasa najnižším bodom a spolu s bedrovým kĺbom, plecom a uchom sa v ideálnom prípade nachádzajú presne nad sebou. Keď sú ťažiská koňa a jazdca v jednej línii, o čo sa snaží nielen jazdec, ale aj kôň, lebo vtedy je pohyb oboch najekonomickejší a najpríjemnejší, dochádza k najefektívnejšiemu prenášaniu pohybových stimulov z konského chrbta cez sedaciu oblasť pacienta na celé telo a prebieha optimálny pohybový dialóg kôň – jazdec.

U časti pacientov optimálny sed nedosiahneme, preto upozorňujeme pacienta na chyby držania tela, prićom si ho sám aktívne upraví alebo korigujeme jeho sed pri zastavení koňa.

Niektorí pacienti nie sú schopní aktívneho sedu. Vtedy hiporehabilačný pracovník sedí za pacientom. Sed za pacientom sa využíva i pri neschopnosti udržať hlavu v stredovom postavení.
Koordinácia trupu

Pacient sa musí na pohybové podnety koňa neustále adaptovať a koordinovať pohyb svojho tela.

Koordinácia pri pohybe vpred je relatívne ľahká.

Koordinácia pri pohybe do oblúka vyžaduje zvýšený funkčný výkon polovice tela na vokajšej strane oblúka. U pacientov, ktorí nie sú schopní adekvátne reagovať oslabenou stranou (hemiparetici) robíme oblúky s oslabenou na vnútornej strane oblúka. Oslabenú stranu dáme na vonkajší oblúk, až keď dosiahneme čo najsymetrickejšie držanie trupu.
Korekčné polohy

Korekčné polohy sú podporujúce cielené polohy. Využívajú skutočnosť, že i malé zmeny v držaní tela vyvolávajú významné zmeny v neuromuskulárnej koordinácii. Zmenou polohy rúk, poprípade hlavy, zacieľujeme svoje pôsobenie tak, aby čo najviac pozitívne ovplyvňovalo poškodené pohybové reťazce, aby boli čo najvhodnejšie zapájané. Korekčných polôh je 65. Je možné vytvoriť veľké množstvo ich kombinácií a snažíme sa nimi dosiahnuť čo najsymetrickejšie držanie i pohyby pacienta.
Trénovanie percepcie

Pacient je počas pohybového dialógu s koňom zahrnutý množstvom vnemov. Pre zvýšenie účinnosti je nutné, aby sa pacient otvoril ich prijímaniu. To sa dosahuje tým, že pacianta cielene vyzývame, aby si uvedomoval svoje telo, jeho pohyby a polohu jednotlivých častí. Osobitný prístup výcviku percepcie vyžadujú deti. Sústredíme ich na vnímanie teploty koňa, pohybu koňa, pohybu jeho krku, pliec atď. Cez uvedomovanie si týchto podnetov prejde na uvedomovanie si pohybov vlastného tela.
Nácvik senzorickej integrácie

Počas hipoterapie sa získava hmatová a hĺbková citlivosť, propriocepcia prostredníctvom tlaku, protitlaku a tepla. Dochádza k šíreniu spektra sluchových a zrakových podnetov. Zvýšenie množstva senzorických podnetov zlepšuje schopnosť CNS prijímať vnemy z vnútorného a vonkajšieho prostredia a adekvátne na ne reagovať, čo zlepšuje senzomotorickú integráciu pacienta s prostredím.


EEG Biofeedback
EEG-biofeedback je špecifickou metódou na posilnenie žiadúcej aktivácie nervovej sústavy, predovšetkým na tréning pozornosti a sústredenia, sebeovládania, skľudnenia impulzivity a hyperaktivity, zlepšenie výkonu intelektu.
Mozog je hladný po podnetoch, ktoré mu ukazujú ako lepšie fungovať. Učí sa rád a dosiahnuté výsledky si ukladá: nové funkčné okruhy vydržia trvalo.
Optimálne fungovanie mozgu zlepšuje výkon, redukuje emočný stres, zvyšuje imunitu, odstraňuje chronické bolesti hlavy.
EEG-biofeedback nebolí, nemá vedľajšie účinky a nie je návykový.
Tréningy pomocou tejto metódy prebiehajú hravou – hlavne pre deti atraktívnou formou.
KLIENT
sleduje hru na obrazovke a ovláda ju svojou aktivitou – snaží sa, aby auto šlo vpravo a primerané rýchlo
POČÍTAČ
ukazuje zmeny EEG spektra klienta počas hry.
TERAPEUT
dohliada nad celým procesom tréningu, sleduje snímané hodnoty
na počítači a podľa potreby nastavuje náročnosť hry

Ako to funguje v praxi? Vďaka neurológom vieme, v akých vlnách by mal mozog v určitom veku pracovať. Pomocou troch elektród pripojených k hlave snímame elektrickú aktivitu mozgu. Na terapeutovom monitore sa v podobe grafu objaví šesť základných vĺn. Pri tréningu odmeňujeme takú aktivitu mozgu, ktorú potrebujeme zlepšiť a potláčame takú, ktorá narúša zdravé fungovanie mozgu. Odmena prichádza v akustickej a vizuálnej podobe na hráčskom monitore, elektródy pripojené k hlave sú jednosmerné, slúžia len na snímanie elektrickej aktivity. Klient hru ovláda iba činnosťou mozgu. Ak pracuje v správnej vlne, v hre sa mu darí. Ak z nej “vypadne”, hra sa zastaví. Náročnosť sa, rovnako ako pri každom inom tréningu, postupne zvyšuje. Jedno sedenie trvá cca 45 minút. Pozostáva z 15 kôl, jedno kolo má 3 minúty. Dĺžka sedenia aj dĺžka kola sa dá prispôsobiť potrebám jednotlivých klientov. Počet sedení sa určuje podľa závažnosti a druhu postihnutia. Čím je ťažšie, tým väčší počet tréningov je nevyhnutný k tomu, aby bola náprva trvalá. Ako minimum, pri najľahších problémoch, sa zvyčajne uvádza blok 20 sedení.

V súčasnosti sa EEG BIOFEEDBACK aplikuje pri poruchách pozornosti, úskostiach, depresii, závislostiach, úrazoch hlavy, bolesitach hlavy, nespavosti, poruchách motoriky, autizme, vývojových poruchách reči, DMO, poruchách imunity, chronickej bolesti a i. Okrem nápravy týchto ťažkostí sa tréningy využívajú aj k zlepšeniu funkcí zdravého mozgu, k tzv. špičkovým výkonom napr. u manažérov, pilotov, vrcholových športovcov.


Ergoterapia
Je to liečebný postup, vychádzajúci z poznatkov, že poškodený orgán sa lieči cvičením určitých svalových skupín hravou formou. Pre ergoterapiu detí je nevyhnutnou metódou spojenie slova, zrakovej a pohybovej predstavy. Nevyhnutnou metódou učenia je použitie špeciálnych pomôcok, usmerňovanie a dopomáhanie, ktoré tak zvyšuje aktivitu a samostatnosť dieťaťa, neskôr aj jeho sebavedomie
Ciele ergoterapie:
zlepšenie telesných a psychických funkcií,
zlepšenie narušeného správania (upokojenie),
vzbudenie záujmu o prácu namiesto pohodlnej nečinnosti,
odvádzanie prebytočnej energie,
vytváranie bežných životných situácii spojených s pracovnou činnosťou,
zvýšenie sebavedomia a sebahodnotenia,
príležitosť byť v ľudskej skupine,
zvýšenie schopnosti sústredenia a manuálnej zručnosti,
u uzavretých klientoch získanie k spolupráci.

Druhy ergoterapie:
Sebaobsluha – je zameraná na získavanie čo najvyššieho stupňa samostatnosti v jednotlivých činnostiach a na utváranie, rozvíjanie a upevňovanie hygienických a sociálnych návykov.
Upratovacie práce – sú zamerané na cvičenie a vytváranie elementárnych pracovných zručností, rozvíjanie celkovej samostatnosti a presnosti pri práci. Pri upratovacích prácach využívame areál školy a špecializovaného pracoviska napr. – umývanie riadu, utieranie stolov jedálni, postieľanie postelí, upratovanie tried, umývanie podlahy a pod.
Práce s rôznym materiálom a technikami

Akákoľvek pracovná činnosť je založená na báze dobrovoľnosti a možnosti výberu. Každy klient je vedený k práci nenútenou formou.


Fyzioterapia
je nelekársky odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou, liečbou a prevenciou porúch pohybového systému človeka. Je jednou z oblastí rehabilitácie. Za liečbou smerujúcou k udržaniu, podpore, obnove maximálnej funkčnej zdatnosti alebo spomaleniu progresie u osoby s vrodenou chybou, chorobou alebo úrazom s cieľom prinavrátiť stratené schopnosti alebo funkcie ľudského organizmu ako celku. Neodmysliteľnou súčasťou fyzioterapie je zhodnotenie funkčných porúch a pohybového potenciálu osoby v rámci komplexného vyhodnotenia fyzioterapeutickej starostlivosti a prevencia na udržanie prinavrátených schopností osoby alebo funkcií ľudského organizmu ako celku. Využíva v liečbe špeciálne manuálne postupy, techniky, metodiky a fyzikálnu terapiu.

Fyzioterapia je odbor zdravotníckej činnosti zameraný na diagnostiku a terapiu funkčných porúch pohybového systému. Prostredníctvom pohybu a ďaľších fyzioterapeutických postupov cielene ovplyvňuje funkcie ostatných systémov, vrátane psychických funkcií.

Fyzioterapia sa uplatňuje vo všetkých subsystémoch starostlivosti o zdravie. Fyzioterapia vlastnými špecifickými prostriedkami zasahuje tam , kde pohyb a ostatné fyzické aj psychické funkcie sú ohrozené alebo poškodené procesom starnutia, zranenia, chroby alebo vrodenou chybou. Na pohybovvú diagnostiku fyzioterapie sa využívajú špeciálne kineziologické postupy a testy, fyzikálné merania k určeniu rozsahu pohybu v kĺboch a stupňa svalovej sily, k vyhodnoteniu pohybových vzorov, posturálneho a lokomočného správania pacienta, klienta.

Diagnostické postupy vedú k určeniu terapeutického plánu, ergonomickému poradenstvu. Na terapiu používa fyzioterapia neinvazívne liečebné prostriedky fyzikálnej povahy. Ide predovšetkým o pohyb, aktívny aj pasívny, mechanické podnety, gravitáciu, teplo, chlad, tlakové a vztlakové sily vodného prostredia v špeciálnych postupoch. metódach a konceptoch pohybovej, manuálnej a reflexnej terapie, ergonomické poradenstvo. Ako doplnujúce prostriedky využíva fyzioterapia i podnety ostatných fyzikálnych médii z arteficiálnych zdrojov.


Logopédia
je vedou, skúmajúcou narušenú komunikačnú schopnosť u človeka z hľadiska jej príčin, prejavov, následkov, možností diagnostiky, terapie i prevencie.
Logopédia sa zaoberá výchovu, vzdelávaním, komplexnou logopedickou starostlivosťou o osoby s narušenou komunikačnou schopnosťou.
Logopedickú intervenciu uskutočňuje logopéd s cieľom identifikovať, elimonovať, zmierniť či aspoň prekonať NKS, alebo predísť tomuto narušeniu (zlepšiť komunikačnú schopnosť).
Logopedickú intervenciu chápeme ako proces, ktorý sa realizuje na troch vzájomne sa prelínajúcich úrovniach: logopedická diagnostika, logopedická terapia, logopedická prevencia.
Metódy logopedickej terapie môžeme rozdeliť na metódy stimulujúce, metódy korigujúce, metódy reedukujúce.
Logopedickú terapiu možno charakterizovať ako špecifickú aktivitu, ktorá sa realizuje špecifickými metódami v špecifickej situácii zámerného učenia.


Vodoliečba
Hydroterapia: je časť fyziatrie, keď sa na organizmus pôsobí nielen energiou tepelnou, ale aj pohybovou, prípadne i špeciálnymi chemickými látkami, ktoré sa vyskytujú vo vodnom prostredí, a to s cieľom preventívnym, liečebným a rehabilitačným.
Hydromasážna vaňa: Hydromasáž je kombinácia vodného kúpeľa s teplotou 36-38 °C a masáže, ktorá môže byť vykonávaná usmerneným prúdom vody alebo vzduchu. Okrem prekrvenia účinkom tepla má liečivý účinok jemná masáž víriacou vodou alebo vzduchom.


Interaktívna tabuľa
V súčasnej dobe informačných technológii je výchova a vzdelávanie žiakov s autizmom v kombinácii s mentálnym postihnutím bez dostatočného materiálneho vybavenia oveľa ťažšia a málo efektívna. Tieto deti sú povahou svojho postihnutia odkázané na všestrannú pomoc nielen od rodičov, pedagógov, asistentov, ale aj ostatných, ktorí majú možnosť ich život aspoň čiastočne zlepšiť. Interaktívna tabuľa je práve jednou z možností, ako pre takéto deti zabezpečiť lepšie podmienky pri ich edukácii.
Prostredníctvom interaktívnej tabule a datapojektora umožníme sprostredkovať informácie deťom a žiakom s autizmom zrozumiteľnou, prehľadnou a hravou formou. Poskytuje im nemenné, stále prostredie s presnými inštrukciami, ktoré im dodáva pocit istoty v “našom svete”.

Prácou na interaktívnej tabuli im umožníme okamžitú spätnú väzbu, zvýšime motiváciu a sebavedomie. Pre žiakov s narušenou motorikou je ovládanie tabule prstom výhodou.

Prostredníctvom interaktívnej tabule vie pedagóg ponúknuť deťom a žiakom aktivity hrového charakteru, v ktorých sa môžu rozvíjať všetky stránky osobnosti dieťaťa, počnúc kognitívnym rozvojom, tvorivým potenciálom, môže stimulovať interakciu a komunikáciu detí a podporovať socializáciu .Pomocou vodného programu deti a žiakov ľahko oboznámime s počasím či ročným obdobím, s hľadaním správneho oblečenia pre jednotlivé ročné obdobia, vieme spojiť prácu s poznávaním základných javov, tvarov, farieb a zvukov, s pomenovaním a triedením do skupín podľa špecifických požiadaviek, s hľadaním všetkých možných vzájomných väzieb. Na jednotlivých obrázkoch, ktoré môžeme ľubovoľne zoskupovať, si môžu deti precvičovať dejovú postupnosť, zrakovú či sluchovú pamäť.

Pomocou vhodného programu, ktorý má jednoduchú, dobre zrozumiteľnú a deťmi obľúbenú grafiku, môžeme s deťmi predškolského veku pri práci na interaktívnej tabuli rozvíjať celý rad kompetencií potrebných na ďalších vzdelávacích stupňoch. Ide napríklad o tieto zručnosti:
· Komunikačné zručnosti.
· Slovná zásoba.
· Grafomotorika.
· Priestorová orientácia.
· Pozornosť.
· Pamäť.
· Myslenie.

Pri práci s interaktívnou tabuľou využívame internetové zdroje,CD, maľovanie pre deti, pracovné listy vytvorené v programe ActivInspire, zdieľané zdroje, vyučbový softvér Terasoft pre školy…


Interiérové ihrisko


Arteterapia
Je to špeciálny druh psychoterapie, ktorý sa zameriava na rozvoj tvorivých schopností, citového vývinu a medziľudských vzťahov duševne, telesne alebo sociálne narušených jedincov.
Cieľom arteterapie nie je vytvoriť umelecké dielo ale rozvíjať tvorivosť a spontánny prejav, komunikovať neverbálnymi cestami.
Každý človek, bez ohľadu na nadanie a predchádzajúce skúsenosti, získané vzdelanie v oblasti výtvarníctva, je schopný vytvárať zmysluplné výtvarné diela.
Princípy arteterapie
Arteterapia obohacuje toho kto tvorí, aj toho, kto vedie arteterapiu.
Ten, kto tvorí, môže vyjadrovať svoje vnútorné prežitky, uvoľniť sa, odpočinúť si. Arteterapia mu prináša radosť z tvorby. Vedúci arteterapie spoznáva svojich klientov, nachádza skryté zákutia v hĺbkach duše.
Výtvarná tvorba má spojitosť s minulým i súčasným životom.
Arteterapia je na rozmedzí medzi psychológiou, umením a vedou o umení. Terapia umením je veľmi krásna, vždy silne emotívna a často aj veľmi bolestivá.
Dobrý učiteľ výtvarnej výchovy používa arteterapeutické cvičenia, hoci možno nevie, že to robí. Používame umenie a umeleckú tvorbu ako prostriedok k očisteniu duše, odpočinku, k upokojeniu.
Nepostrádateľnými pri arteterapii sú dôvera a empatia. Zmysel takejto výtvarnej práce bude naplnený len vtedy, ak bude práca spontánna. Klient potrebuje pocit bezpečia.
Neexistujú hodnotenia dobre – zle. Hodnoty diela, ktoré vznikajú pri arteterapeutickom sedení sú originalita, autenticita, sila prežitku, zaujatie, imaginácia. Tvorba je hrou.
Arteterapeut musí byť dostatočne zodpovedný a pokorný. Pri cvičeniach sa môže odkryť naozaj vážny problém a terapeut sa musí poradiť a možno aj odovzdať svoju prácu psychológovi. Pri arteterapii je neoceniteľná spolupráca dvoch ľudí, odborníka na terapiu a odborníka na arte.
Arteterapia vyžíva fakt, že pri tvorbe je nutné prejavovať fantáziu, či už úmyselne, alebo neúmyselne. Tak sa odkrývajú ľudské vlastnosti, pohnútky, skryté názory a bolesti.

Keď dieťa kreslí, kresba je recepciou seba samého.
Princíp kresby ako rečového prejavu sa rovnako uplatňuje aj v kreslení, ktoré nemá primárny terapeutický zámer. Aj tak sa kresba stáva liečebným očistným prostriedkom.
Veľmi vhodné a aj praktické využitie kreslenia pri terapii je v situácii, keď potrebuje pomoc malé dieťa, ktoré ešte nemá dostatočne vyvinuté rečové schopnosti. Grafický prejav používame aj pri deťoch, ktoré sú v rečovom prejave obmedzené mentálnym postihnutím alebo psychickou poruchou.
Jazyk kresby je iný ako ľudská reč, ale je veľmi zložitý, podlieha svojim vnútorným vzťahom, možno v ňom robiť rozbor, hľadať určitú vetnú skladbu, podobne ako v hovorených jazykoch. Kresba je jazyk ako každý iný. Len jeho výrazmi sú farby, tvary, línie. Má svoje pravidlá a svoje výnimky. Ten, kto používa túto reč, pozná jej jemné odtienky, drobnosti, presne tak, ako sa učí cudzí jazyk. Môže sa zdať chaotická, ak nezvládame jej systém. Nie je to pevná gramatická skladba, ale nie je ani chaosom.

Dieťa nesie v sebe krásne zážitky i traumy, vymýšľa si príbehy a chce ich nejakou formou “prerozprávať”. Skúma svoje možnosti, hľadá možnosti, ako by mohlo nadviazať kontakt. O tom všetkom nám rozpráva v umení, ktoré tvorí. Práve to dáva umeniu, ktoré tvoria deti tak vysokú hodnotu. Dieťa kreslí svoj vnútorný svet. Jeho zážitky sú silné, neopakovateľné. Potom aj jeho kresby, pokiaľ tvorí z vnútornej potreby a neobmedzované konvenciami a normami, sú výrazné, silné, krehké a veľmi emotívne.

Priebeh
Arteterapeutické sedenia sa uskutočňujú vo dvojici, v skupinovej práci, v rodinnej psychoterapii a poradenstve. Vo dvojici môže ísť o samostatnú prácu klienta alebo i tvorbu s terapeutom, resp. poradcom. V skupinách a rodinných aktivitách možno aplikovať techniky spoločenskej alebo individuálnej práce členov rodiny, resp. skupiny. Výtvarný proces a výtvarné produkty poskytujú predovšetkým významný diagnostický materiál. Arteterapeutický proces spočíva nielen v terapeutovej interpretácii a rozbore prác klienta, ale aj sám proces výtvarnej tvorby má liečebný a korektívny potenciál, môže podporovať kontakt s terapeutom, aktivizovať klienta a uľahčovať jeho sebavyjadrenie. V arteterapii sa môžu využívať kresebné testy, testy farieb a iné pôvodné psychodiagnostické metódy. Výber výtvarných techník vyplýva z celkovej východiskovej koncepcie aplikovanej terapie.

Hore