Organizácia úloh

09.10.2010 18:56

Aby úlohy hovorili skutočne samy za seba, je najmä na začiatku nevyhnutné, aby boli dieťaťu predkladané v rovnakej vonkajšej forme, teda tak, aby dieťa nemalo problém už len z toho, že nevie ako si má veci na stole usporiadať, kde má položiť jednotlivé diely úlohy tak, aby mu nepadali, navzájom nezavadzali, aby mal všetko "pripravené k okamžitému použitiu". Nezanedbateľnou nie je ani požiadavka, aby z úlohy pokiaľ možno nič nechýbalo alebo naopak aby niečo neprevyšovalo. Najschodnejším riešením sa preto zdá umiestnenie úloh do uzatvárateľných obalov (krabíc, téglikov, obálok, košíkov, zakladačov a pod.)

Najjdednoduchšou úrovňou organizácie je tzv. jednokrabicová úloha rozdelená na dve alebo viac častí: pričom ľavá strana je vždy tá, v ktorej sú tie časti úlohy s ktorými treba manipulovať, ktoré treba presunúť do pravej strany krabice, čím bude úloha splnená. Takéto prevedenie úlohy nesie jasnú vizuálnu informáciu o tom, čo má dieťa robiť, ako, koľko toho má, ako aj jasný signál, že je úloha dokončená. Všetky tieto informácie sú pre autistické dieťa veľmi dôležité a ich zaručením eleminujeme mnoho rušivých a nezrozumiteľných okolností, pre ktoré by autista vôbec nebol schopný úlohu splniť.

Ťažšia organizácia úloh je tzv. jednokrabicová, viackroková úloha.Jednotlivé diely úlohy sú tiež uložené v jednej krabici, či obale, ale dieťa ich musí vyložiť na stôl, určitým spôsobom usporiadať a až potom vykonať vlastnú úlohu. K tomu, aby dieťa vedelo ako si všetko na stole rozložiť, slúži vizuálna pomôcka - vizuálny návod ktorý je v krabici. Je to vlastne podložka na ktorej je nákres jednotlivých častí úlohy ktoré sa nachádzajú v krabici. Dieťa si má na stôl vždy ako prvú rozližiť túto podložku. Podľa nej potom vie kde patria ostatné časti úlohy. Rovnako ako pri jednokrabicových úlohách aj v tomto prípade platí, že by dieťa malo postupovať zľava doprava - pri rozkladaní, ale najmä vlastnom vykonávaní úlohy.

 

PaedDr. Andrea Šedibová: ABC Autistickej triedy